O mně

Volám sa "Poppy" a som adminka tohto môjho blogu. Mám 19 rokov. Keďže nemám skúsenosti so žiadnym blogom a toto je moja premiéra dúfam že sa mi tu bude len čo najlepšie dariť. Budem sa snažiť ak sa bude dať denno denne prispievať nejakými nápadmi.... Dúfam že tento blog si obľúbite a budete jeho fanúšikmi! :) PS:Píšte svoje názory na blog a konkrétne veci. S pozdravom adminka Poppy :-*

Náhodné fotografie

Náhodná fotografie
Náhodná fotografie
Náhodná fotografie

Podporujeme

Využite najrýchlejšie pôžičky pre okamžitý prístup k financiám.



Ochrancovia ľudských duší č.3

Prišli sme do Caffe baru. Sedeli tam skoro všetci moji spolužiaci, medzi nimi aj Tom. Ako som ho uvidela, myslela som si že je na mňa ešte stále nahnevaný, ale opak bol pravdou. Vstal zo stoličky a blížil sa k nám. Od pohrebu Kevina kedy sme sa nepekne pohádali a napokon aj rozišli nevideli sme sa. "Ahoj Ema, Emy a Lucy" povedal. "Ahoj" odpovedali sme mu zborovo. "Tak ako sa máš ? opýtal sa máš. "Už je to lepšie ďakujem" odpovedala som mu. Pozeral sa na mňa, ja na neho. Chcelo sa mi ho strašne objať, no zrazu to on urobil za mňa. Objal ma. "Prepáč ale chcel som ťa objať samozrejme len tak prijateľsky ak ti to nevadí" povedal Tom. "Nie, nevadí ja som rada, že si to urobil" odpovedala som mu. On sa usmial a potom nám navrhol aby sme si všetci štyria sadli za stôl ktorý sa práve uvoľnil. Súhlasili sme. Ako sme tak sedeli a rozprávali sa zrazu vošiel do baru Noah. "Aha, kto sem prišiel" povedal Tom. "No, zase je tu, ako vždy" odpovedala Lucy. "Čo? On tu akože chodí často?" opýtala som sa. "Hej, je tu vždy. Ale vždy je taký čudný. S nikým neprehovorí a vždy sedí tam pri okne a pozerá do notebooku" povedal Tom. Noah si fakt ako si sadol zapol notebook a začal doň ťukať.

O niečo neskôr som si všimla, že som si nechala telefón v aute. Tak som povedal ostatním, že si idem poň, lebo mama a otec nám teraz často volali lebo sa o nás boja ešte viac ako predtým. Ako som z auta vybrala mobil a zamkla ho zrazu som začula škripot pneumatik. Otočila som sa a videla som, ako to auto mieri rovno na mňa a istotne ma zrazí. Keď tu zrazu stál pre do mnou Noah, zvalil ma na zem a bolo vidieť ako to auto o pár centimetrov sa obrátilo preč akoby ho s rukou doň strčil, ale jedno koleso mu prešlo po nohe. Rýchle som vstala, prišla som k Noahovi ktorí sa postavil zo zeme a videla som, že je úplne v poriadku. "Ako je to možné, že ti nič nie je ?" opýtala som ho. "Prečo by mi niečo malo byť?" opýtal sa ma. "Veď som práve videla ako ti prešlo koleso po tvojej nohe" odpovedala som mu. "Nie, tak to nie. Možno je to z toho šoku ale nič sa mi nestalo asi si si to zle vysvetlila" povedal. "Možno, ale prisahala by som, že sa to stalo. Ale aj tak ďakujem, že si ma zachránil" povedala som. "Nemáš začo" odpovedal. Z diaľky som už videla ako k nám bežia Amy, Lucy a Tom. "Ema čo sa ti stalo ? Veď máš odreté koleno?" pýtala sa ma Amy. "Skoro ma zrazilo auto a keby nebolo Noaha tak ma aj zrazí." odpovedala som. "Ďakujem" povedala Amy Noahovi. "Ešte raz nie je začo" odpovedal. "Sme radi že si v poriadku Ema" povedala Lucy. Potom Amy povedala aby sme už radšej išli domov. Ja som súhlasila. "Tak ti ešte raz ďakujem Noah" povedala som rozlúčila som sa s Lucy. Tom sa ponúkol, že nás odvezie domov a bude šoferovať. Súhlasila som, keďže býval o ulicu ďalej tak to nemal domov ďaleko. Poppy



Komentáře k článku

 
Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok