O mně

Volám sa "Poppy" a som adminka tohto môjho blogu. Mám 19 rokov. Keďže nemám skúsenosti so žiadnym blogom a toto je moja premiéra dúfam že sa mi tu bude len čo najlepšie dariť. Budem sa snažiť ak sa bude dať denno denne prispievať nejakými nápadmi.... Dúfam že tento blog si obľúbite a budete jeho fanúšikmi! :) PS:Píšte svoje názory na blog a konkrétne veci. S pozdravom adminka Poppy :-*

Náhodné fotografie

Náhodná fotografie
Náhodná fotografie
Náhodná fotografie

Podporujeme

Využite najrýchlejšie pôžičky pre okamžitý prístup k financiám.



Ochrancovia ľudských duší č.4

Keď sme dorazili pred náš domov rozlúčila som sa s Tomom objatím a spolu s Amy sme sa vybrali dnu. "Ahojte dievčatá. Tak čo ako bolo v škole ?" opýtala sa mama. Keď ale vyšla z kuchyne k nám do predsiene a videla moje odreté koleno hneď prišla rýchlo ku mne a začala sa pýtať čo sa mi stalo. Nechcela som ju vystrašiť tak som povedala, že som spadla nešťastne. Amy sa len pozerala, ale našťastie bola ticho. Vedela, že to myslím dobre a že je to dobré aj pre rodičov. Potom som si išla ošetriť koleno a tak som zišla do kuchyne, kde sme sa všetci navečerali. Po večeri som išla do svojej izby, kde za mnou prišla Amy a začali sme spolu kecať. "Tak čo, aj tebe pripadá Noah taký divný ako ostatným ?" opýtala sa ma. "No neviem, je na ňom niečo čo nedokážem vysvetliť ale inak si myslím že je v pohode" odpovedala som jej. "No, mne sa zdá celkom milý" povedal Amy s úsmevom. Potom sme išli spať. Ráno som opäť išla do školy s Amy. Pri škole už nás čakali Tom aj Lucy. Pozdravili sme sa a vykročili sme do školy. Na chodbe pri skrinkách som zbadala Noaha. Išla som za ním. "Ahoj. Tak ešte raz ti ďakujem za ten včerajšok" povedala som mu. "Ahoj. To je v poriadku. Nemusíš sa mi ospravdlňovať. Veď to by urobil každý." odpovedal. "Hm, môžem sa ťa niečo opýtať?" spýtala som sa ho. "Jásné" odpovedal. "Nechcel by si k nám pridať po škole a ísť s nami do Caffe baru?" spýtala som sa ho. "No, nechcem vás otravovať. Myslím, že tvojim kamarátom nie som nejak moc sympatický" odpovadal mi na to. "Ale nie. Prosím poď bude zábava. Počula som, že potrebuješ kamarátova keďže už jedného máš tak prečo nezískať aj ďaľších?" povedala som mu. "Akého kamaráta mám?" opýtal sa ma. "No predsa mňa. Ak ti to nevadí" povedala som. Usmial sa a napokon súhlasil. Dohodla som sa s ním, že o tretej nás bude čakať pri škole. Keď som potom odyšla za ostatnými a povedala som im, že Noah sa k nám poobede pridá videla som u Lucy a Toma trocha prekvapenia a mierneho neprístupu. "Ale nebuďte taký. Mne sa zdá Noah úplne v pohode" povedala Amy. "Tak fajn. Skúsime to s ním" povedala Lucy. Potom sme išli na hodinu dejepisu. Hodina dejepisu bola celkom fajn, takže som sa ani nenudila. Ale zato ďalšie boli na nevydržanie. Vôbec som nemala chuťpočúvať tie reči a tak sa stal menší zázrak a odpadla mi posledná hodina. Tak som išla za Lucy aby som jej povedala, že nech zoberie Toma, Noaha a Amy aby prišli do Caffe baru po skončení poslednej hodiny a ja zaťiaľ pôjdem na cintorín a stretneme sa potom. Lucy nemal nič proti tomu. Tak som nasadla do auta a vybrala som sa na cintorín... Poppy



Komentáře k článku

 
Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok