O mně

Volám sa "Poppy" a som adminka tohto môjho blogu. Mám 19 rokov. Keďže nemám skúsenosti so žiadnym blogom a toto je moja premiéra dúfam že sa mi tu bude len čo najlepšie dariť. Budem sa snažiť ak sa bude dať denno denne prispievať nejakými nápadmi.... Dúfam že tento blog si obľúbite a budete jeho fanúšikmi! :) PS:Píšte svoje názory na blog a konkrétne veci. S pozdravom adminka Poppy :-*

Náhodné fotografie

Náhodná fotografie
Náhodná fotografie
Náhodná fotografie

Podporujeme

Využite najrýchlejšie pôžičky pre okamžitý prístup k financiám.



Ochrancovia ľudských duší č.7

Prebudila som sa v posteli a bolo krásne slnečné sobotné ráno. Tak ako každý víkend aj tento sme spolu po raňajkách som spolu s rodičmi a sestrou išli k hrobu Kevina. Viem, poviete si nie je dobré a ani zdravé asi sa vždy tak utápať v smútku a vždy ho navštevovať, no lenže nám to pomáhalo tak sme mali pocit, že ho oveľa viac cítime pri nás. Keď sme prišli ku Kevinovmu hrobu, zapálili sviečku a pomodlili sa a chystali sme sa odísť, zrazu som opäť uvidela toho istého chalana ktorí mi prednedávnom pomohol aby som nespadla na zem. Stál pri jednom hrobe a pozeral sa svojimi zelenými očami na mňa. „Počkáte na mňa v aute? Vidím tu totiž jedného známeho a chcem ho ísť pozdraviť“, opýtala som sa rodičov. „Máš tu niekoho známeho?“ opýtala som ho. „Nie nemám.“ Povedal. „Tak prečo si tu?“ „To ti zatiaľ nemôžem povedať“ povedal. Bola som trochu nesvoja, lebo tak ako Noah tak aj on mi pripadal akýsi záhadný a tiež som mala z neho zvláštny pocit. „Tak mi môžeš prezradiť aspoň svoje meno?“ opýtala som sa. „Tak ani to ti nemôžem povedať, ale čoskoro sa dozvieš aj moje meno, aj iné veci ktoré budeš musieť prijať.“ Povedal. Bola som v šoku. Čo to do pekla hovorí? Preskočilo mu alebo čo? Pozerala som naň ako na nejakého cvoka. Potom som to radšej nechala tak a odišla som za rodičmi a sestrou do auta a on ostal stáť na tom istom mieste ako socha. Zvyšok dňa mi vždy vŕtali v hlave dvaja chalani, ktorých ani dobre nepoznám a jedného už skoro vôbec keďže neviem ani ako sa volá. Po večeri som sa išla prejsť. Mala som veľmi rada prechádzky, dokázala som sa pri nich uvoľniť a popremýšľať. Keď som prišla do parku a sadla som si na lavičku zrazu som uvidela Noaha ako stojí s tým chalanom z cintorína a akoby sa hádali. Keďže zvíťazila moja zvedavosť, vybrala som sa k ním. Keď ma videli prichádzať, obidvaja stíchli. „Ahojte, tak vy sa poznáte?“ opýtala som sa. Noah na mňa pozeral akoby bol tou otázkou zaskočený no nakoniec povedal: „Ema, toto je môj brat Derek“. Skoro som onemela keď to povedal. Oni sú bratia?! Čo?! Poppy


Komentáře k článku

 
Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok