O mně

Volám sa "Poppy" a som adminka tohto môjho blogu. Mám 19 rokov. Keďže nemám skúsenosti so žiadnym blogom a toto je moja premiéra dúfam že sa mi tu bude len čo najlepšie dariť. Budem sa snažiť ak sa bude dať denno denne prispievať nejakými nápadmi.... Dúfam že tento blog si obľúbite a budete jeho fanúšikmi! :) PS:Píšte svoje názory na blog a konkrétne veci. S pozdravom adminka Poppy :-*

Náhodné fotografie

Náhodná fotografie
Náhodná fotografie
Náhodná fotografie

Podporujeme

Využite najrýchlejšie pôžičky pre okamžitý prístup k financiám.



Ochrancovia ľudských duší č.9

„Crrrrrrrn“ zvoní budík. Je pol 10 ráno a je načase vstávať. Zišla som dole do kuchyne, sadla som si k stolu k rodičom a sestre a zrazu, zrazu som si spomenula čo sa včera stalo. Opäť sa ma zmocnili pocity neistoty a zlosti, že to čo mi povedal Noah a Derek nemôže byť predsa pravda. „Je ti niečo Ema“ spýtala sa ma mama. „Nie prečo?“ odpovedala som jej. „Zdáš sa mi byť ako keby duchom neprítomná v tejto miestnosti.“ „To sa ti iba zdá mami, nič mi nie je“ odpovedala som. Celý zvyšok dňa som nebola vo svojej koži, stále som totiž myslela na tie nezmysly. V pondelok ráno som s Amy nastúpila do auta a vybrali sme sa do školy. Na parkovisku nás už čakala Lucy a aj Tom. „Ahojte, tak aký ste mali víkend baby?“ opýtal sa Tom. „Celkom dobrý aj keď som ho musela stráviť celý s babičkou pri jazere“ povedala Lucy. „A vy?“ opýtal sa nás Tom. „No u mňa bol fajn, aj lepšiu náladu som mala ako tu moja sestrička.“ povedala Amy. „A to už prečo? Čo sa stalo Ema?“ opýtala sa Lucy. „Ale nič sa nestalo, jednoducho som mala na nič náladu“ odpovedala som a potom som vykročila smerom do školy a ostatní sa ku mne pridali. Ako som vošla do triedy na hodinu fyziky, všimla som si že v triede je aj Noah. Pozeral sa na mňa ale ja som sa ho snažila ignorovať. Porozhliadla som sa po triede a jediné voľné miesto bolo pri spolužiačke Miley, pri ktorej vo vedľajšej lavici sedel Noah. „Do čerta!“ povedala som si. Nič mi neostávalo len si k nej sadnúť a pretrpieť to, že blízko mňa je aj Noah. Začala sa hodina učiteľka začala vysvetľovať keď tu zrazu mi Noah podal papier. Pozrela som sa naň a naznačila som mu že to vyhodím, že nič čítať nebudem. No on naliehal aby som ho otvorila. Keďže som nechcela, aby som mala problémy s profesorom, otvorila som papierik. „Ema, viem že nám neveríš , ale všetko je pravda. A ak chceš spoznať skutočnú pravdu a presvedčiť sa že ti neklameme príď dnes večer o 6tej do parku a uvidíš, že všetko čo sme ti včera povedali je pravda. A aby si aspoň trochu začala veriť vo svojej skrinke v šatni nájdeš knihu ktorá ti určité veci objasní“. Noah. Tak tentoraz som bola ešte viacej nervóznejšia ako doteraz. Začalo zvoniť na prestávku. Hneď z triedy som sa vybrala k skrinke. Keď som ju otvorila uvidela som knihu. Otvorila som ju a neverila som vlastným očiam. Na jej obale sa písalo „Dejiny Ochrancov ľudských duší“. Skoro som stratila dych. „Tak, je možné aby s toho niečo bola pravda?“ Poppy



Komentáře k článku

 
Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok